reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Ľudmila Šimková Filipovičová

Ľudmila Šimková Filipovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Ľudmila, som matkou troch detí a veľmi rada píšem už od malička. Už ako dieťa som považovala pero alebo ceruzku a papier za mojich kamarátov ešte viac ako bábiky. Vtedy to boli detské básničky, ktoré ma hlavne rozosmievali a teraz rozosmievajú moju dcérku. Moje písanie nie je profesionálne, ale keďže ma to veľmi baví, budem sa snažiť postaviť sa k tomu zodpovedne:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Nezaradené

Nie, súkromným a cirkevným školám? Prečo?

Ľudmila Šimková Filipovičová

Nie, súkromným a cirkevným školám? Prečo?

Som len obyčajná žena a do politiky sa príliš nerozumiem, ale mám rada vzdelanie a som zástancom slobodného rozhodnutia pri niečom takom veľmi dôležitom. Rada by som reagovala na tému zníženie dotácie pre súkromné a cirkevné školy. Mám tri deti a chcem im dať to najlepšie a to nemyslím len finančne, alebo komfortne. Možno si páni politici myslia, alebo aj väčšia časť verejnosti si myslí, že na súkromné školy chodia len deti bohatých ľudí. Podľa môjho názoru, sa mýlia.

  • 17. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 454x
  • 8
Nešťastie v sivý deň

Ľudmila Šimková Filipovičová

Nešťastie v sivý deň

Ako každý deň, prvý pohľad smeroval do okna. A opäť sivý deň pre ľudí, ktorí sa možno tešili na niečo iné, jasnejšie a pozitívnejšie. Nálada dnes nesmerovala na dobíjanie energie, lebo môj diár mi hlásil: máš kopu nevybavených činností a nič sa z toho nedá odložiť. Klasická zostava: ja a moja malá dcéra Mášenka sme boli pripravené sprevádzať dospievajúcich synov k zubárke. Dnes sme boli všetci spolu a tak sa všetky nálady miešali v jednu. V hlave mi hučalo : ponáhľaj sa , nemeškaj, priprav si veľkú sumu peňazí, lebo ťa zoderú aj z kože. A nakoniec to bola aj pravda.

  • 15. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 221x
  • 0
Šťastie aj v sivý deň

Ľudmila Šimková Filipovičová

Šťastie aj v sivý deň

Ráno ako každé iné, obloha sivá a bezútešná. Premáhal ma strach z prebudenia sa, pretože ma čakala návšteva zubára a lekárky so synom a dcérou. Už len pri pomyslení na zhon a bolesť, kotrá ma možno čakala som sa nechcela ani zobudiť. Práve pre tieto dôvody som si povedala, že musím urobiť pravý opak a nie lamentovať, ale tešiť sa, pretože by som to možno na poslednú chvíľu všetko odvolala. Najskôr som sa musela odhodlať sadnúť si na miesto spolujazdca, pretože syn má nový vodičák a ja mu slúžim ako kontrola jeho riadenia. S rozbúchaným srdcom pred infarktom a nabitá kopou dávky adrenalínu som mu povedala: " Tak hoď tam jednotku...!"

  • 14. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 129x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu