Som len obyčajná žena a do politiky sa príliš nerozumiem, ale mám rada vzdelanie a som zástancom slobodného rozhodnutia pri niečom takom veľmi dôležitom. Rada by som reagovala na tému zníženie dotácie pre súkromné a cirkevné školy. Mám tri deti a chcem im dať to najlepšie a to nemyslím len finančne, alebo komfortne. Možno si páni politici myslia, alebo aj väčšia časť verejnosti si myslí, že na súkromné školy chodia len deti bohatých ľudí. Podľa môjho názoru, sa mýlia.
Nie vždy rodičia detí navštevujúcich súkromné školy musia byť bohatí. Ide o to, aby človek mal na výber z viacerých možností, hlavne keď ide o jeho dieťa. Nie všetci sme rovnakí a zdieľame rovnaké názory a dokonca vierovyznanie. Ak by to tak bolo svet by sa stal čierno-bielym. Veľa krát sa nám v živote stane niečo nepredvídané a neriešiteľné. Stáva sa, že naše dieťa nie je úplne dokonalé, možno sa narodí choré, hyperaktívne, príliš plaché. Sami máme problémy sa s tým vyrovnať a svet nám ukazuje chrbát. A práve preto by sme mali mať viac možností na výber, aby sme dokázali svoj život urovnať a dať svojim deťom to čo potrebujú.
Aj v mojom živote sa vyskytli rôzne situácie a ako rástli moji synovia, musela som robiť v živote zmeny. Prvá bola taká, že v mieste bydliska nám zrušili základnú školu a tak môj straší syn musel cestovať už ako tretiak. Vlastne prestúpil na jeho druhú ZŠ. Postupne si však zvykol a našiel si kamarátov, ktorí boli najskôr v pohode, ale časom ako sa zvyšovala ich puberta a on bol dosť malý a možno mladší od nich, keďže bol júlové dieťa, stalo sa ,že som odhalila náhodne šikanu v jeho triede, kde to nikto nechcel riešiť. Veď je to asi bežné na školách! Tak som povedala v siedmej triede: Je koniec ! Tak toto teda nie! Radšej neskoro ako nikdy. Preto som pre neho vybrala v poradí jeho tretiu ZŠ a to cirkevnú. Možno si poviete: to už len je výber. Ale nezáleží na tom ako kto premýšľa, ale na tom ako sa potom máme. A môj výber bol super. Odrazu sa škola zmenila na niečo kam rád chodil a kam som aj ja rada chodila na rodičovské združenia, pretože odrazu na neho neboli iba sťažnosti, ale aj chvály.
No a u môjho mladšieho syna som tiež musela meniť , ale tentoraz z iných dôvodov. Pretože som už od úplného malička v ňom videla nadanie pre tanec, chodil na rôzne krúžky, kde ho to veľmi bavilo. A preto som sa rozhodla pre súkromné konzervatórium, kde sa úlne našiel. Chodí tam už 6ty rok a neplatíme sumu, ktorá by nám príliš zničila rozpočet. Ide však o to, že ak môj syn má nadanie a miluje tanec je pre neho veľmi dobré ak v jeho meste existuje škola, ktorá mu poskytne to čo potrebuje. Inak by musel chodiť do hlavného mesta na štátne konzervatórium, kde by cestoval každý deň, alebo by chodil na internát úplne od malička. A pri jeho slobodomyseľnej povahe by to bola možno katastrofa.
Myslím si, že nápad zmenšiť rozpočet na tieto školy, ktoré sú vo všetkých smeroch skoro rovnaké ako základné a takisto vzdelávajú deti, je veľmi nepremyslený. Ľudia stratia možnosť byť sami sebou a ich rozvoj bude príliš jednostranný.
